Ukážky z textovej a obrazovej databázy:

 

Monitoring kultových miest 2008

Svätý Ján Nepomucký

Prícestné kríže v Košiciach

Kaplnky v Košiciach

Božie muky v Košiciach


Monitoring kultových miest 2008

 

Výber jednotlivých lokalít vychádzal z daných konkrétnych historicko-kultúrnych špecifík tej ktorej lokality – napr. miesta staršieho kresťanského kultu – kláštory, pustovne, staré patrocíniá kostolov, cintoríny a pohrebiská; miesta dodnes živého profánneho kultu (prícestné kríže, kaplnky, božie muky, pútnické miesta, apod.); názvy chotárnych častí, ako aj miesta živé v slovesnom folklóre (zaniknuté obce, kostoly, miesta tragických udalostí, liečivé pramene, apod.).

Celkove boli zachytené lokality s rímskokatolíckym (napr. Hrabkov, Križovany, Veľký Šariš, Želmanovce, Malá Vieska), gréckokatolíckym (Okružná, Trnkov, Fulianka, Ruská Nová Ves, Kobylnice, Ďurďoš, Vlača), evanjelickým (Chmeľov), židovským a kalvínskym (Veľká Ida, Milhosť, Kechnec) vierovyznaním a okrem Slovákov aj lokality s obyvateľmi maďarskej (napr. Veľká Ida), rusínskej (Kobylnice, Ruská Voľa) i rómskej (Ďurďoš) národnosti.

V rámci napĺňania výskumnej úlohy sme navštívili celkove 47 lokalít v 6 okresoch regiónov Abov, Šariš a Zemplín; kde sme preskúmali a zdokumentovali 331 objektov. Medzi lokality s najvyšším výskytom kultových miest patria obce: Haniska (22 objektov), Veľký Šariš (20), Banské (16), Okružná a Veľká Ida (po 13), Buzica, Malá Vieska a Teriakovce (po 11), Ruská Voľa a Perín (po 10 objektov).

V blízkej budúcnosti sa plánuje pokračovať ďalej v tejto výskumnej úlohe, so snahou čo najkomplexnejšie pokryť územie celého východného Slovenska, pričom by sa postupovalo v rámci subregiónov a mikroregiónov.

Babin Potok, miesto zaniknutého dreveného kostola


Belža, ikona na strome


Chmeľov, židovský cintorín


Križovany, detail kríža na múre


Okružná, kríž pri liečivom prameni


Perín, socha sv. Jána Nepomuckého


Ruská Voľa, detail kríža


Veľká Ida, Kaplnka Lurdskej panny Márie


 


Svätý Ján Nepomucký

Svätý Ján Nepomucký v okolí Košíc

 

V Abovsko-turnianskom regióne sa zachovalo pomerne veľa prícestných sôch aj kaplniek svätca. Jednou z najhodnotnejších je barokové súsošie v Smolníku, umiestnené v kaplnke a pochádza z roku 1726. Letopočet s prekríženými kladivkami je na klenáku. V neďalekom Štóse postavili otvorenú kaplnku so sochou Nepomuka v roku 1760. Stavbu inicioval a uhradil miestny továrnik Wlaslowits. Gelnickí obyvatelia situovali kaplnku neďaleko zachovalého gotického mosta cez Hnilec už v roku 1797, je v nej doteraz pôvodná neskorobaroková kamenná socha svätca. V Jaklovciach postavili rokokovú kaplnku so sochou v roku 1772 zo štedrých príspevkov rodiny Jekelfalussyovcov. Na tabuľke bol text : ofa Mac proteCtor Is a Craf Vve XzeLo MDCCLXXII (Divnému ochrancovi dobrého mena venuje so zbožnosťou.....) Podobne aj mnohé sochy zaplatili vplyvní mecenáši - bohatí zemepáni. V Krásnej (mestská časť Košíc) to boli baróni z rodu Meškovcov, na ich objednávku vytvoril majestátnu sochu neznámy sochár okolo roku 1760. V Kecerovciach boli objednávateľmi sochy a jej fundátormi šľachtici z rodu Keczerovcov. Sochu postavili pri ceste okolo roku 1790. V Sokoľanoch na jej osadenie v roku 1845 prispela grófka Anna Starhembergová. Na základe iniciatívy a z finančných darov farníkov v Čečejovciach vyrástol v prvej polovici 19.storočia vedľa kostola pekný sochársky monument. Votívny charakter dostala socha Nepomuka v Turni nad Bodvou, keď ju miestni obyvatelia venovali obetiach morovej epidémie. V Lemešanoch, časť Chabžany majiteľ kaštieľa Eduard Bujanovič vyčlenil zo svojich finančných prostriedkov primeranú sumu, pretože v roku 1891 dal sochu vyhotoviť v kvalitnej kamenárskej dielni. V Mníšku nad Hnilcom, kde neboli na hlavnej ulici malé sakrálne objekty, postavila na začiatku 20.storočia božiu muku so sochou grófka Mária Festetičová. Vybrala si lokalitu pri vodnom toku riečky Hnilec, pri Burgu. K identifikácii dnes už neexistujúcej sochy v dnešných Kostoľanoch napomohol zápis z knihy kmeňového majetku z obce Svätý Štefan, že na sochu svätého Jána Nepomuckého pri mlyne dal fundáciu 5 ft. v roku 1839 Báier János. Peknú, malebnú božiu muku so svätcom majú v obci Drienov, stojí tam už od roku 1730. V obecnej kronike sa píše, že jej fundátorom bola miestna rímsko-katolícka cirkev. Niektoré sochy, podobne ako aj iné sakrálne stavby, boli postavené z dotácií, ktoré posielali vysťahovalci, amerikáni. Ďalšie boli fundované buď celými obcami, ktoré stavbu platili z obecných peňazí, či z peňazí získaných zbierkami.

Z celkového počtu 22 lokalizovaných sôch 8 pochádza z 18. storočia (Krásna (2 objekty), Gelnica, Jaklovce, Kecerovce, Nižná Myšľa, Smolník, Štós), z nich najstaršie je súsošie z roku 1726 zo Smolníka, ktoré vzniklo ešte v čase, kým bol Ján iba blahorečený. 10 sôch bolo postavených v priebehu 19. storočia. Avšak ich vznik nemôžeme celkom nezvratne určiť na podklade archívnych zistení. Opierali sme sa iba o formálnu analýzu a porovnávanie s inými dielami. 6 objektov bolo vytvorených v prvej polovici 20. storočia. Pri niektorých je datácia potvrdená identifikačným letopočtom, pri iných len informáciami z ústneho podania respondentov.

O tvorcoch sôch nemáme doteraz k dispozícii žiadne údaje. V tejto oblasti bádateľského záujmu sme neustále narážali na absenciu archiválií i údajov v nájdených archívnych zdrojoch. Ako keby vizitátori, či kronikári zatvrdilo mlčali o týchto remeselníkoch. Pri tom mnohé sochy pochádzajú z rúk skúsených kamenosochárov. Keby neboli k dispozícii účtovné doklady jednotlivých farností nemali by sme ani zmienky o objednávateľoch, tzv. fundátoroch objektov.

 

Smolník

 

Socha svätého Jána Nepomuckéhého z roku 1726, baroková

Miesto: 500 metrov severovýchodne od kostola svätej Kataríny, pri ceste do Smolníckej Huty, na ulici Banskej.

Popis: Kamenná socha svätého Jána Nepomuckého v nadživotnej veľkosti je umiestnená v kaplnke, kde stojí na prostrednom stupni trojitého podstavca. Proporčne dobre zvládnutá postava svätca v barokovom postoji ho znázorňuje v typickom odeve kanonika. Je prostovlasý, so svätožiarou na hlave. Mierne naklonený s dramatickým výrazom umocneným pootvorenými ústami adoruje kríž s korpusom. Dolné rameno kríža pridržiava pravou rukou a vystretými prstami ľavej ruky sa dotýka hornej časti kríža. Detaily ukazujú na citlivú, osobitú modeláciu, znalosť pre pohyb (esovité zakrivenie figúry) ako aj dobré modelovanie rúcha. Na bočných nižších volútových podstavcoch sú plastiky dvoch kľačiacich anjelikov. Anjel vľavo od sochy drží v ruke zámok, anjel napravo drží v ruke biret. Na čele stredného podstavca sú banícke insígnie. Súsošie predstavuje dielo kvalitnej sochárskej produkcie.

Samotná stavba je veľká kaplnka šesťuholníkového pôdorysu, omietnutá rôznofarebnou vápennou omietkou. Na čelnej strane je otvorená širokým a hlbokým výklenkom, do jednej tretiny výšky krytým železnou mrežou. Na nárožiach sú zdobené zväzkové stĺpy, ich dolná časť je bohato profilovaná. Volútový štít je nasadený na odstupňovanú korunnú rímsu. Vrchol zdobí ručne kovaný ozdobný kríž.

Nápisy: 1726 Letopočet je umiestnený na klenáku nad výklenkom. IN / TESARA MCVLTVS / MORTISSATH LETAET / SACERDOTIS IOANNIS / RESTAVRATA Vo voľnom preklade : Skrze mnohé poklady sa teší opravená kňazom Jánom. Text je umiestnený na tabuľke v štíte. DIVOIOAN / UT NEPOMV / CENO EXSTEV / CT … EST Text umiestnený v kartuši na podstavci. A.B. M./ RENOVIER … 1929 Nápis sa nachádza na zadnej strane podstavca.

Pozn: Autor sochy nie je nateraz známy, avšak podľa kvality súsošia aj vernej kópie záväzného ikonografického vzoru podľa Rauchmillerovej predlohy ju vytvoril profesionálne zdatný umelec. Dostupné archívne zdroje sú nateraz skúpe na dostatočné údaje. V maďarsky písanej kronike je text : 1727-ben felépetik a város keleti bejárata el“tt a Nep.sz.János-kápolnát ( pred východným vstupom do mesta postavili v roku 1727 kaplnku sv.Jána Nepomuckého). V kronike (Geschichte der Konv.priv.freien Bergstadt Schmollnitz von Ferdinand Uliczay Volksschulehrer XIX.Jahr. Schmollnitz 1936. /Kronika slobodného kráľovského mesta Smolník od Ferdinanda Uliczaya/ je na strane 180 zápis, že… v apríli roku 1932 zakryli kaplnku sv. Jána Nepomuckého plechom. Bola opravovaná v roku 1975 pod vedením Jozefa Breuera. Zachovalé texty na stavbe sa nepodarilo dobre prečítať z dôvodov ich značného poškodenia. Podľa výpovede starostu Ing. Jána Fritscha boli vnútrajšok a dolná časť fasády bola naposledy natierané v roku 2002. Miestny názov: Kapele Hlg. Johannes von Nepomuk beim Patoky.

 

Košice - Krásna

 

Socha svätého Jána Nepomuckého, baroková

Miesto: ulica Smutná, na švitaju.

Popis: Monumentálne pôsobiaca kamenná postava svätca v nadživotnej veľkosti. Plastika opracovaná precízne zo všetkých strán je umiestnená na kamennom podstavci. Svätec je zachytený v hlbokom ponorení do seba, v sústredenej adorácii ukrižovaného Krista. Prostovlasý, iba s gloriolou okolo hlavy, má tvár sklonenú smerom ku krucifixu na kríži, ktorý pridržiava oboma rukami v diagonálnom smere s telom. Postavu mu zahaľuje klasický odev kanonika - sutana, rocheta a kožušinová pláštenka. Socha je produktom kvalitnej sochárskej dielne.

Nápisy: JN Plochý reliéfny monogram v podobe ozdobne napísaných iniciálok mena je na čele podstavca.

Pozn.: Na terajšom mieste je od roku 1995 kópia sochy, ktorú vyhotovili študenti Školy umeleckého priemyslu v Košiciach, pod odborným vedením akademického sochára Jozefa Kužidlu. Originál sa nachádza v Dome smútku na cintoríne. O osudoch sochy, či o autorovi máme doteraz k dispozícii iba kusé písomné správy. Z kanonickej vizitácie z roku 1771 vieme, že socha v obci už stála a potvrdzuje to i vizitačná previerka z roku 1810. V obidvoch prípadoch sa však jedná iba o strohý záznam. Ďalším zdrojom je kniha kmeňového majetku (Széplak a kassai egyházmégyehes tartazó rím.kath.plebánia Tőrzsvagyon kőnyv 4.6.1881 Hunyady József), kde sa uvádza existencia kamennej sochy svätého Jána umiestnenej v nike na východnej strane kostola. Iná informácia sa týka financovania už neexistujúcej kamennej sochy Panny Márie pred kostolom, ktorej fundátorom bol v roku 1776 barón Jozef Meško. Môžeme sa domnievať, že socha bola vytvorená v poslednej tretine 18. storočia a jej objednávateľom mohol byť menovaný barón, alebo jeho syn Jakub Meško, ktorý v roku 1791 investoval do výstavby kaplnky Trpiaceho Krista v strede obce. Autorstvo sochy môžeme pripísať niektorému z významných dobových barokových sochárov pôsobiacich v Košiciach. Vyžaduje si to ešte podrobný prieskum, porovnávanie a vyhodnocovanie výsledkov, aby sa definitívne určil autor tejto pamiatky.

 

Kecerovce

 

Socha svätého Jána Nepomuckého, baroková

Miesto: pri miestnej komunikácii, v dolnej časti farskej záhrady.

Popis: Plastika je zhotovená z hrubozrnného pieskovca svetlošedej farby. Muž znázornený v netradičnej kompozícii, pri ktorej je telo modelované an face, tvár z profilu a nohy tak, že kľačí na ľavej nohe, z ktorej je viditeľné iba koleno opreté o podstavec, lýtkom a chodidlom pravej nohy sa opiera o kamenný blok. Tento postoj spôsobuje, že mu takmer nevidieť spodnú sutanu. Rocheta je nápadne široká s hlbokými záhybmi. Vrchná pláštenka zakrýva takmer celú hruď i ruky, ktoré má Ján zopäté k modlitbe. Nepokrytú hlavu, s pozlátenou gloriolou kruhového tvaru s lúčmi, prudko vytáča k ľavému ramenu. Biret, vrchnou stranou obrátený smerom von, je dômyselne zakomponovaný v spodnej časti rúcha. Svätec je umiestnený na podstavci, ktorý má podobu mušle plávajúcej na veľkej vlne. Súsošie predstavuje kvalitné sochárske dielo, ktoré patrí medzi významné pamiatky tejto severnej časti Abovského regiónu.

Nápisy: S+Jan Text je vyrytý na prednej strane podstavca.

Pozn.: O pôvode sochy nemáme dostatok vierohodných údajov. Vizitačná listina z roku 1775 sa ešte o soche nezmieňuje. Spomína ju až vizitačný dokument z roku 1811 slovami … bola umiestnená pred starou farou a opravovaná v roku 1804 panstvom. Domnievame sa, že socha vznikla pravdepodobne v poslednej tretine 18. storočia na objednávku miestnych zemepánov z rodu Keczerovcov. Pamiatka je po reštaurovaní v dobrom stave. Je typovo výnimočná, lebo v skúmanej oblasti neexistuje obdobná podoba sochárskeho stvárnenia svätca.

 


Prícestné kríže v Košiciach

 

Košice - Juh

 

1. Miesto : pred vstupom do kostola svätého Ducha. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Krytý plechovou strieškou. Okolo kovová ohrada. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke. Pozn.: Písomné pramene uvádzajú, že kríž postavili pred kostolom r. 1749. Na podstavci bol pôvodne latinský nápis : Effigiem Christi semper, dum cernis honora, non tamen effigiem, sed quem designat adora. Crux neorecta 1856. /Cti podobu Krista, kedykoľvek ju uvidíš, avšak kľaňaj sa nie obrazu, lež Tomu, koho predstavuje. Kríž znovu postavený v roku 1856/. /Halász 1996 : 6/ Zmieňujú sa o ňom kanonické vizitácie z rokov 1720, 1769 a 1808 . Naznačený na mape z r. 1857. V.Wick o ňom píše ako o starodávnom kríži, obnovenom podľa zápisu z r. 1911 a postavenom z milodarov ľudí mesta. /Wick 1923 : 50/

 

2. Miesto : verejný cintorín, vstupný areál. Popis : Kríž betónový s kamenným korpusom Krista, na vysokom členitom betónovom podstavci. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke. Pozn.: /Wick 1923 : 52/

 

Košice - Sever

 

3. Miesto : cintorín Rozália, vpravo od vchodu do kaplnky. Popis : Kríž betónový, korpus Krista vytesaný z pieskovca. Ukončenie ramien v podobe tulipánového kvetu. Nápisy : INRI na kamennej tabuľke. Qui credit in me etiam si mortuus fuerit vivet. Joan 11 vyrytý na čelnej strane podstavca. /Kto verí vo mňa, hoci by zomrel, bude žiť/. Pozn.: O kríži sa píše v Košických katolíckych cirkevných správach č. 11, roč.X z 1.11.1930. Dala ho postaviť vdova Mária Doliňáková. V apríli r. 2000 poškodený a nahradený novým.

4. Miesto : Kalvária, pred kostolom. Popis : Trojica betónových krížov, na prostrednom plechový korpus Krista, na bočných plechové telá lotrov. Na samostatných podstavcoch stáli kamenné sochy Panny Márie a svätého Jána. /ešte v roku 1934, aj v roku 1948/. Nepodarilo sa zistiť, kedy ich odstránili. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke. Pozn.: Zmieňujú sa o ňom kanonické vizitácie z rokov 1720, 1769 a 1808. V roku 1864 silný víchor zhodil kríže pred kostolom, ktoré opäť osádzali kamenári Ján Dudovič a Štefan Bednárik, pracujúci na stavbe Dómu. Za prácu dostali 124 zlatých/ Wick.V.: A Kassai Kalvária Tortenete 1927, str. 32/, čo naznačuje, že značné časti krížov zhotovili nanovo. V roku 1900 obnovil košický maliar Ede Lengyel-Reinfluss postavy na krížoch, za čo mu rada poukázala 150 korún /Wick.V.: c.d., str. 33-34/ V septembri 2002 opravované, kríže ponechané v pôvodnom tvare, plechové korpusy nahradené novými, rovnako osadené nové sochy sv. Jána a Panny Márie.

5. Miesto : Bankov,baňa, 1,1 km severozápadne od kostola na Kalvárii, pri Starej Spišskej ceste. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Okolo kovová ohrada. Nápisy : INRI na kamennej tabuľke. Óh Jézus, te vagy reményunk vigasztalonk s űdvőségunk,te vagy édes mindenűnk. Novak János és néje Klema Mária 1910. vyrytý na podstavci. /Ó Ježiš, ty si naša nádej, povzbudenie a pozdravenie, ty si sladké všetko. Ján Novák a manželka Mária Klemová 1910/. Pozn.: Dal postaviť košický veľkostatkár Alexander Gleviczky /1827-1902/, ktorý mal na tomto mieste svoje hospodárstvo. Obnovili roku 1910 manželia Novákovci. Naznačený na mapách z rokov 1867,1926. Miestny názov : Čierny kríž.

 

6. Miesto : Bankov, baňa, 1,4 km severozápadne od kostola na Kalvárii, pri ceste, asi 10 m od okraja bývalej ťažobnej jamy. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Okolo kovová ohrada. Nápisy : INRI vyrytý na ramene. Discértessék a Jézus Krisztus Mindőrőkké! Amen 1909. vyrytý na čele podstavca. /Pochválen buď Ježiž Kristus na veky. Amen/. VZMK 1936 vyrytý na kovovej tabuľke umiestnenej na základni. Pozn.: Dal postaviť Alexander Gleviczky. Je naznačený na mape z.r.1857 ako Rothes Kreuz. Nestojí na pôvodnom mieste. Miestny názov : Červený kríž.

 

7. Miesto : Kavečianska cesta, za zimným štadiónom. Popis : Kríž drevený s plechovým korpusom Krista. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke. Pozn.: Podľa ústneho podania ho dal postaviť na mieste staršieho dreveného kríža Ján Dorčák vo svojej ovocnej záhrade. Bol to hraničný medzník. Schádzali sa pri ňom ľudia z okolia na sviatok posvätenia ozimín. Dnes premiestnený o niekoľko desiatok metrov vyššie.

8. Miesto : cesta Kavečianska, oproti strelnici, Na mlaťe. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Nápisy : INRI vyrytý na ramene. Ach kríž svätý, ty strom vzácny, sladký nebies plod prekrásny. Jezu Krista milého pre mňa umučeného. Ó Ježišu buď k nám milostivý a spas duše naše 1950 Francisek Nigut a manželka Anna Nigutová vyrytý na čelnej strane podstavca Pozn.: Podľa zápisu v kavečianskej kronike z r. 1950, dali postaviť rodičia z vďaky, že sa syn vrátil z väzenia. Náklady na zhotovenie a postavenie kríža boli približne 30 000., Kč. Kríž postavili obyvatelia obce Kavečany.

9. Miesto : pred kaplnkou svätého Ondreja, sídlisko Podhradová. Popis : Kríž mramorový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Na päte ovál z mramoru, kde bol obrázok Piety. Nápisy : INRI vyrytý na ramene. Poďte ku mne všetci ktorí pracujete a obťažení ste a ja vám obľahčím vyrytý vo výkroji podstavca. Na chválu Božiu dali vystaviť Ján Sisák a jeho manželka Mária Bernáthová 1928 vyrytý na spodnej časti podstavca.. Pozn.: Premiestnený v septembri 1999 z Malej Idy, kde pôvodne stál pri poľnej ceste smerom na Šacu, Na dluhich. Postavili "amerikáni" na vlastnom pozemku. Zakreslený na mape z r. 1926.

10. Miesto : Čermeľské údolie, 3,6 km severozápadne od chaty Alpinka. Popis : Kríž zvarený z oceľových rúr, uprostred pripevnený odliatok hlavy Krista s tŕňovovou korunou. Nápisy: Tu na tomto mieste sa odohrala tragická smrť Jozefa Martončíka, dňa 19.5.1976. Tu postoj a vzdaj … tu pamiatku napísaný na plechovej tabuľke umiestnenej v hornej časti zvislého ramena. Pozn.: Pamätník tragickej nehody. Postavený na mieste, kde zomrel lesný robotník Jozef Martončík.

11. Miesto : 600 m juhozápadne od ťahanovského kostola, v areáli lodenice TJ Slávia. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Nápisy : INRI vyrytý na ramene. Rodina Nigutová 1993 vyrytý na mramorovej doske umiestnenej na čele podstavca. Pozn.: Postavený na mieste starého dreveného kríža. Kríž postavili obyvatelia obce Ťahanovce.

12. Miesto : 1 km južne od ťahanovského kostola, v rekreačnom areáli Anička. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Nápisy : Isten dicsőségere állittaták Mráz János és néje Rozman Erzsébet 1905 vyrytý na mramorovej doske umiestnenej na čele podstavca. /Na slávu Božiu dali postaviť Ján Mráz a jeho manželka Alžbeta Rozmanová 1905/. Pozn.: Pôvodný kríž poškodený vandalmi, obnovený r. l999. Naznačený na mape z r. 1926. Kríž postavili obyvatelia obce Ťahanovce.

13. Miesto : križovatka ulíc Kostolianskej a cesty Pod Hradovou. Popis : Kríž betónový, korpus Krista odliatok zo sivej liatiny. Krytý plechovou strieškou. Okolo kovová ohrada. Nápisy: INRI na kovovej tabuľke. Isten dicsőségere aliláttak Zsebesi János és néje Foraji Erzsebet 1914 vyrytý na čele podstavca. /Na slávu Božiu dali postaviť Ján Žebeši a jeho manželka Alžbeta Forajiová 1914/. Pozn.: Manželia ho postavili na vlastnom pozemku. Kríž postavili obyvatelia obce Ťahanovce.

 

Košice- Dargovských hrdinov

 

14. Miesto : Košická hora, 30 m juhozápadne od kóty 360,2, pri lesnom chodníku. Popis : Kríž aj korpus Krista odliatok zo sivej liatiny, zapustený do kovového osembokého podstavca s ozdobnými kružbami. Okolo kovová ohrada. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke. Pozn.: Kríž je naznačený na mapách z rokov 1857 a 1926, na mieste Furcsa Wald. Zachoval sa o ňom archívny záznam z r. 1846, v ktorom je uvedené meno fundátora - občana Košíc Kulčára a list z r. 1860 o jeho obnove a údržbe. Pôvodne drevený s plechovým korpusom.

 

15. Miesto : nad starou Sečovskou cestou, 500 m severovýchodne od križovatky Prešovská-Sečovská, v záhrade. Popis: Kríž betónový s odliatkom Krista zo sivej liatiny. Okolo drevená latková ohrada. Nápisy : 1898 letopočet vyrytý v ráme na čelnej strane podstavca. Pozn.: V arcibiskupskom archíve sa nachádza žiadosť mestského lekára J. Buboniča a jeho manželky Anny Drotárovej z r. 1819 o postavenie kríža na verejnej ceste smerom ku Košickej Novej Vsi, nad vinicou domu senátora Michala Fordóa. Dávajú naň fundáciu 25 Fl. Naznačený na mape z r.1926.

 

16. Miesto : 700 m juhozápadne od košickonovoveského kostola, pri starej Sečovskej ceste. Popis : Torzo betónového kríža. Nápisy : Na chvalu Božiu dali postaviť Ján Eperješi a manželka rod. Anna Bagejová l946 vyrytý na čele podstavca. Pozn: Kríž vandalsky poškodený. Postavili obyvatelia obce Košická Nová Ves.

17. Miesto : Košická hora, Zelený dvor, pri diaľničnom privádzači. Popis : Kríž drevený s plechovým telom Krista. Nápisy : INRI na kovovej tabuľke umiestnenej pod nohami tela. 1941 letopočet vyrytý na päte kríža. Pozn.: Uvedený v kanonickej vizitácii z r. 1808. Naznačený na mapách z rokov 1857 a 1926 na mieste Hvala Bohu.

 

Košice - Nad jazerom

 

18. Miesto : 1,8 km severozápadne od kostola v Krásnej n/H, sídlisko, Na košickom poľu. Popis : Kríž betónový s odliatkom Krista zo sivej liatiny. Bez nápisov. Okolo kovová ohrada. Pozn. : Obnovený r. 1998. Zo starého kríža sa zachovala betónová tabuľka s vyrytým číslom 237. Naznačený na mape z r.1926. Miestny názov Mrazkov kríž.

 

 


Kaplnky v Košiciach

 

1. Miesto : ul. Floriánska, vedľa bývalého pivovaru Popis: Kaplnka svätého Floriána, secesná z roku 1923. Murovaná z tehál, omietnutá . Vnútri je oltár, nad ním na oltárnej menze socha svätého Floriána, z roku 1823. Kamenná, polychrómovaná. Florián je znázornený ako rímsky vojak v tradičnom odeve, brnení a plášti. V pravej ruke drží vedro s tečúcou vodou, ktorou hasí plamene požiaru vychádzajúceho z okna kostola pri jeho nohách. Ľavou rukou pridŕža stočenú zástavu Nápisy : S.Floriane ora pro nobis /Sv.Florián oroduj za nás/. umiestnený nad vchodom na štíte fasády. DIRO MOTA ICTU CORDA TE FLAMIS VINDICEM EXOPTA VERE TRUCEM /Hroznou pohromou ochromené srdcia túžia za Tebou, ktorý si pevnou oporou proti plameňom/ Com S R Ju Eqte Miche Fordor Urbis Senatore/ S podporou Michal Fordora-mestského senátora/ umiestnený na podstavci sochy SEDENTE PIO XI ROMANO PONTIFICE PRAESULE CASSOVIENSI DRE AUGISTINO FISCHER_COLBRIE PAROCHO BARNABA TOST CANONICO CAPITALARI ANNO DOMINI 1923 /V čase panovania Pia XI., rímskeho pápeža, košického biskupa Augustína Fischer-Colbrie, farára Barnabáša Tosta, prepošta a kanonika, Roku Pána l923/ umiestnený na mramorovej tabuľke na stene vpravo SACELLUM HOC NOVUM PRO STATUA SANCTI FLORIANI MARTYRIS CENTENARIA LOCO LABEFACTATAE IAM CAPELLAE ANTIGUAE POSUIT CONSTANTINUS BAUERNEBL CIVIS CASSOVIENSIS ET EJUS FAMILIA./Tento nový chrám pre storočnú sochu S. Floriána - mučeníka, na mieste starej rozpadnutej kaplnky postavil Konštantín Bauernebel s rodinou/ umiestnený na mramorovej tabuľke na stene vľavo J.M. iniciály umiestnené na bráne, sú to začiatočné písmená Michala Jakuboviča, majiteľa krčmy na Floriánskej ul., ktorý organizoval finančnú zbierku na stavbu kaplnky. Pozn.: Kaplnku postavil v roku 1923 známy košický architekt Jozef Wirth. Pôvodne tu stála staršia stavba z roku 1826, so sochou zhotovenou v roku 1823, sochárom Vincentom Staviarským

2. Miesto : Stará Spišská cesta. Popis : Kaplnka Nanebovstúpenia Pána, klasicistická, postavená z kameňa, omietnutá. Vnútri na kamennej menze obraz na plechu s motívom Nanebovzatia Pána. Nápisy : ANNO DNI 1830 vyrytý na kamennej tabuľke umiestnenej na zadnej stene. Pozn.: Post. v r. 1830 ako pripomienka, že na tom mieste zomrela posledná obeť morovej epidémie.

 

3. Miesto : Horný Bankov Popis : Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Neogotická stavba na obdlžníkovom pôdoryse s polkruhovým uzáverom, z kameňa a tehál, omietnutá. Vnútri na oltári sádrová socha Panny Márie - Pomocnice kresťanov. Na strope nástenná maľba Nanebovzatia Panny Márie. Nápisy : Isten dicsonsegére emeltették Kahler Mihály és Társai a kassai társadalom kegyes adományaiból Urunk 1903-ik esztendejében /Na večnú slávu Pána postavil Michal Kalcher a spoločníci z milodarov košickej verejnosti roku Pána 1903/ umiestnený na mramorovej tabuľke na stene vpravo od oltára. Pozn.: Postavená podľa plánov Jána Andrejku, murárom Šimonom Kalinovičom. Opravená v roku 2000, na rekonštrukcii sa podieľali bankovskí veriaci.

 

4. Miesto : Bankov, pri lesnej ceste smerom na Alpínku.Popis: Kaplnka svätého Jána Nepomuckého, neogotická stavba, postavená na štvorcovom pôdoryse z tehál, betónu a železa. Na vnútornej zadnej stene menza, za ňou hlbší výklenok, s novšou sochou sv. Jána Nepomuckého. Pozn.: Postavená v roku 1922 na mieste staršej drevenej kaplnky. Projektoval ju známy košický staviteľ Jozef Wirth. V roku 2001 bola kaplnka znovu reštaurovaná.

 

 

 


Božie muky v Košiciach

 

1. Miesto : ul. Pri bitúnku Popis : Božia muka svätého Floriána a svätého Jána Nepomuckého, klasicistná, murovaná z tehál, omietnutá. Stavba na obdlžníkovom pôdoryse. Na čelnej strane dva nárožné polstĺpy, medzi nimi oblúkovite ukončený výklenok, do ktorého sú vsadené dve hlbšie niky. Strecha sedlová. V nikách boli pôvodne drevené sochy sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. Nápisy : NA múre bola pôvodne kamenná tabuľka s latinským nápisom : anno qVo IvbILaeI . a . Deo. saLVtIferIs. orthoDoXae. fIDeI. totVs. LaetVs. atqVe.pIVs. perfrVItVr. frVCtIbVs.orbIs /V roku, v ktorom celý plesajúci a nábožný svet užíva ovocie od Boha danej spasiteľnej pravej viery/. Pozn.: Socha sv. Floriána sa nachádza vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.